už nikdy nebudú spolu:(

24. října 2010 v 20:05 | sjúzn |  FF- Jednodielne
tomi bill
takže ľudia keďže sa tento blog volá ,že fancictions takže by tu mali byť samé FF-ky  nie?:P no dobre je to prebažne moj deník ,ale to je detail takže túto jednodielnu FF-ku som našla v compe ... a mám ich tu kopec... ,ale oni si všetky také smutné..... netuším kedy toto vzniklo ani nič ... proste ,ale ked som to čítala tak mi to hodne veci pripomínalo ,ale myslím ,že sa vám bude páčiť:) a ten obrázok to úplne vystihuje Bill NO.1 a Tom?? smutný... úplne:)ň okey takže Anketa a Comenty:) inak toľké štastie za jeden deň máte ,že?? aj stará FF-a pribudla aj jedna nová:)
Prečo to urobil? Prečo ich zničil? Ako to, že zo dňa na deň zahodil celý svoj sen, a odišiel navždy? Nechal ich v kaši. Vo veľkej. Skúšali to, ale traja to v skupine už nedotiahli. A nikto nebol taký ako on. A ani sa nikto jemu čo len zďaleka podobný nenájde. Cítil to. Bez neho nevedel tvoriť. Bol jeho inšpirácia, pomáhal mu, spoločne písali a skladali. "Prečo..." zašepkal asi po miliónty raz chlapec s čokoládovými očami. Nenávidel sa. Neznášal svoje telo, svoj výzor, nemohol sa na seba pozerať, nechcel žiť. Všade videl jeho. Svojho brata, dvojičku, tak veľmi podobného jemu samému. Odhodil list, ktorý si posledný pol rok čítal niekoľkokrát za deň. Vedel ho naspamäť, mal ho vyrytý v srdci. Nestačilo, že si ho v duchu stále prednášal. Neustále sa musel pozerať na bratovo písmo, aby sa ubezpečil, že je to pravda. Že to naozaj nie je sen. "Nenávidím ťa!" skríkol do bezduchých stien zaprášeného bytu. Spočiatku sa s ostatnými chalanmi ešte stýkal, skúšali dať kapelu dohromady, skúšali všetko ich verným fanynkám vysvetliť. Ale neskôr už nemohol. Načisto ho to zničilo.

Nech rozmýšľal akokoľvek, žiadna jeho nádejná myšlienka neviedla ku šťastnému koncu. Už dávnejšie to vzdal. Už ho nebude hľadať. Ale...čo keď čaká práve nato, že ho nájde? Túto myšlienku si nevedel vyhnať z hlavy. Veď to všetko vyčítal hlavne jemu. Ako to, že si nikdy nevšimol, čo ho trápi? Prečo sa nikdy nezamyslel nad dôvodom jeho užívania si s dievčatami? Bol tak egoistický, vždy myslel len na seba. Jeho myšlienky boli čím ďalej, tým zmätenejšie. Každým dňom sa to len stupňovalo. Nie, takto už ďalej nemôže. Utrel si uplakané oči do rúk a po dlhom čase si roztiahol tmavé žalúzie na oknách. Za oknom zúrila silná búrka. Spomenul si, ako sa s Tomom, keď boli malinký, objímali pri každej búrke a čakali na jej koniec. Teraz už nemá oho objať. Nemá sa ako odreagovať. Stratil skupinu, stratil najbližšieho človeka v jeho živote. Sadol si na stoličku a postupne si odlepoval obväzy na prstoch. Pod nimi sa črtali škaredé, ohryzené nechty a krvácajúce rany. Opäť sa zamyslel, prečo nekonal už pri prvom podozrení...
*
Flash Back
"Tom? Čo to robíš?" zasmial sa, keď uvidel brata vo svojej izbe. Tom celý sčervenal, a zabuchol Billovu skriňu. "V tých rifliach vyzeráš ako korytnačka zaseknutá v rúre" rozosmial sa ešte viac. Tom sa na neho zamračil, a v Billových rifliach prešiel do svojej izby.
Koniec Flash Backu
*
Tak veľmi teraz ľutoval, že ho vysmial. V skutočnosti bol v tých rifliach strašne roztomilý. Nebyť jeho dredov, myslel by si, že vidí svoj odraz v zrkadle. Lenže on sa smial aj naďalej. Aj vtedy, keď s ním Tom išiel nakupovať, a pribehol k nemu s Diesel taškou a rifľami užšieho strihu. Nikdy neriešil, prečo je Tom stále mrzutejší. "Aj ja sa obávam, že nikdy nenájdem tú pravú lásku." Povedal raz pri jednom rozhovore. Vtedy to Bill pripisoval jeho pokusu o vtip. Škoda, že si nevšimol jeho smutný pohľad, hraničiaci s nenávisťou. Teraz to už všetko chápal. Ale bolo neskoro. Príliš neskoro...
*
Flash Back
"Tom!!! Šibe ti?!" skríkol na svojho brata. Otočil sa, z očí mu padali slzy. Všade okolo neho boli poodstrihované kúsky dredov. Bill priskočil k nemu a surovo ním potriasol. "Čo si to spravil? Ničíš moju skupinu! Pozri sa, ako vyzeráš!" vykrikoval ako nepríčetný. v nových obtiahnutých rifliach a Billovom tričku zdvihol pohľad na rozčúleného brata. Z očí mu sršala nenávisť. "Tvoju skupinu?! Bill, ty to nevidíš? Vážne si neuvedomuješ, čo robíš?" "Čo ja robím??? S týmto tvojim debilným výzorom nemám nič spoločné!" "ALE MÁŠ!!! Máš Bill!" zvrieskol Tom a vyskočil zo stoličky. "Vždy si chcel byť dokonalý! Myslíš len na seba!!! To ty musíš byť líder skupiny, všetko sa točí okolo teba, ty si ten najlepší, tvoja skupina!!! Nenávidím tvoj egoizmus Bill! len som chcel byť ako ty! Nikdy ťa nenapadlo, prečo sa s babami tak zahrávam??! Len som chcel byť v niečom lepší, než ty! Chcel som si dokázať, sebe a všetkým okolo, že v niečom nad tebou vynikám! Lenže ty si vždy dával najavo svoju nadradenosť! Nechcem byť niečo menej, než si ty..." posledné slová už zašepkal.
Koniec Flash Backu
*
Nikdy nezabudne na tieto slová. Bolo to posledné, čo mu kedy jeho brat povedal. Zostal tam zaskočene stáť, a Tom vyletel z izby. Vrátil sa neskoro večer, zaklopal mu na dvere, ale Bill ho vyhnal von. Na druhý deň už našiel len prázdnu Tomovu posteľ a jeho list. V tú chvíľu sa s ním rozletel celý svet. Len v pyžamových kaťasoch vyletel von, do obrovskej zimy, a pobehoval po Hamburgu. Všade kričal jeho meno, dokým ho neodviedla polícia. Tak strašne dúfal, že si pre neho príde Tom. Nie. Prišli si pre neho ostatný dvaja chalani a David. Odvtedy ho už nevidel. Každý deň prehľadával stránky o nich, či tam nebude informácia, či fotka skrývajúceho sa Toma. Ale nikde nič. Všade len plačúce fanynky. Keby ho len tak surovo nevykopol z izby všetko by bolo dobré. Alebo by aspoň neodišiel. Tom...časť jeho samého. Kúsok jeho duše. Tak neskutočne ho miloval, a bez neho sa cítil strašne prázdny. Každú jednu noc sa mu o ňom sníva. Ale on sa vždy prebudí do krutej reality. Toľko čo sa narozmýšľal, či má aj Tom rovnaké sny. Veď on ani len nevie, či Tom žije. Jeho braček, jeho láska. Už ho nikdy neuteší, nikdy mu už nepovie, že mu nájde jeho lásku. Tak veľmi sa vo všetkom spoliehal na neho. Nenávidel ho, a zároveň miloval...zatiahol si posledný vymenený obväz na palci, a znova si utrel slzy. Toto je koniec. Takto ďalej nevládze. Byť v byte, kde žili spolu. Kde spolu plakali a smiali sa. V tomto byte to začalo. A aj skončí. Už nič nezmení jeho rozhodnutie. Andreasovi o chvíľu odošle e-mail a navždy odíde. Niekam ďaleko, čo najďalej od spomienok. Kde ešte nikdy s Tomom neboli. Možno práve tu si nájde lásku, v ktorú vždy dúfal. Ale žiadna žena neoživý ten stratený kúsok jeho duše. V mejlovej schránke stlačiť "odoslať". Vypol počítač, zo stola chytil letenku, a do druhej ruky si zobral malý kufor. Posledný krát sa pozrel do bytu. Nechal tam všetko. Všetky ich spomienky, ocenenia, čo sa len dalo. Kľúč nechal zvnútra v zámke a zabuchol dvere. Pozrel sa na hodinky. Musí si švihnúť...
***********
Ani jeden z nich netušil, že prežívajú to isté. Tom, vzdialených tisíc kilometrov od svojho brata, si pred zrkadlom v kúpeľni lial na hlavu rôzne gebuziny. Snažil sa zbaviť čiernej farby svojich krátkych vlasov. Na sebe mal široké tepláky a voľné tričko. V koši sa váľali polámané čierne ceruzky na oči, a zvyšok kozmetiky, ktorú pred pol rokom potreboval aj jeho brat. Bol sprostý, veľmi sprostý. On je Tom, je jedinečný. Nie je o nič viac ako jeho brat, ale ani menej. Nahnevane buchol do zrkadla, ktorého črepy popadali do umývadla. Odskočil a na krvácajúcu ruku si pritlačil biely uterák. Na odporne žlto oranžové vlasy si nasadil šiltovku, a vyšiel na balkón. Bola krásna letná noc. Ale tu je vlastne leto stále. Zapozeral sa na hviezdy, svietiace na bezoblačnej oblohe. Pozerá sa teraz na ne aj Bill? Jeho malý braček? Ako sa len môže mať? Veľmi mu chýbal. Tak strašne, až sa stal závislý. Od tabletiek na spanie. Prespal hádam trištvrte dňa, pretože len vtedy bol šťastný. Len vtedy mohol byť s Billom. S tým, koho tak nepekne podrazil. Vlastne aj Bill jeho, ale môže on zato? Nie. Ľutoval, že tak vybuchol. Mal sa mu zdôveriť. Potom by z toho tak nezošalel. Taký jeho braček proste je, malý, zlatý egoista s krásnymi očkami...Zo spodného balkónu sa malé dievčatko pozrelo dohora. Prší? Pomyslelo si. Nie...To len na zem padali slzy Toma Kaulitza...Odišiel dovnútra a pobozkal Billovu fotku. Možno je ten pravý čas, aby to všetko napravil. Bratia by sa rozísť nikdy nemali. Oto viac nie dvojičky. Hlavne, keď jeden bez druhého nevedia žiť. Schytil do ruky telefón...O takmer 15minút ho hodil na sedačku a chytil sa za srdce. Neboj sa, Billie. Už tu nebudeme mať prázdne miesto. O týždeň za tebou doletím..."Dáme dokopy skupinu, a splním ti každý tvoj sen. Nájdem ti tvoje vysnívané dievča..." to posledné už povedal nahlas do klimatizovanej izby peknej bytovky...
O týždeň stál pred dverami ich spoločného bytu v Nemecku veselý chlapec v hip-hoperských rifliach a Ecko mikine, na hlave mal nasadenú šiltovku, ktorá mu zakrývala nepekné vlasy, pozostatok ich krízy. Zabúchal na dvere. Nič. Zabúchal znova. Stále nič. Takto to skúšal hodnú chvíľu. Netušil, že mu jeho brat neotvorí. Ani len nepomyslel nato, že mohol byť preč...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčilo sa Vám to?:)

áno:) 77% (47)
nie:) 23% (14)

Komentáře

1 triša triša | 25. října 2010 v 14:45 | Reagovat

woowo :) nemám slov:)

2 andy andy | 25. října 2010 v 17:07 | Reagovat

ale no prečio tak smutne?... fúú si neviem predstaviť toho tvojho bez vlasov:DDD noo bez tých:D

3 wiki wiki | 25. října 2010 v 20:19 | Reagovat

kráásne zlatko:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama